V pokračovaní rozhovoru MUDr. Ján Mráz porozprával viac o aktuálnych trendoch v oblasti plastickej a estetickej chirurgie, ale prezradil aj to, aké sú Slovenky pacientky.
Už sa ti niekedy stalo, že si odmietol vykonať pacientovi nejaký zákrok?
Samozrejme, stalo, no nie úplne často. Väčšinou sa spoločne dostaneme do nejakého konsenzu, to je vždy mojím cieľom. Ale stáva sa to napríklad pri operáciách prsníkov, keď pacientke poviem, že sa vieme dostať k želanému výsledku, ale treba na to dve – tri operácie. Mnohé povedia: Nie, ja to chcem všetko v jednej operácii. A rozhodnú sa nájsť niekoho, kto im to spraví v jednej operácii. Bohužiaľ, potom sú často sklamané z toho, že majú nejakú komplikáciu, lebo sa zákrok vykonával naraz a rýchlo…
Vždy sa snažím držať určitých ideálov krásy, čo je pekné, čo dobre vyzerá, v akých pomeroch. Pacientovi poviem, že toto by malo byť tak, toto by mohlo byť takto, ale mojou prvou otázkou je vždy: Čo vám na sebe vadí. Či to ideme zmeniť a aké máme možnosti. Až potom idem ku konkrétnym zákrokom, čo by sme mohli vykonať. Keď to poviem zveličene, nebudem niekomu hovoriť, že má jednoducho krivý nos a ideme ho spraviť, pričom jemu to nevadí. Riešime len to, čo pacientovi vadí.
Väčšinu klientely zrejme stále tvoria ženy. Aké sú slovenské pacientky?
Áno, žien je stále prirodzene viac. Musím povedať, že v 99 % prípadoch sú rozumné, vedia, že všetko nejde lusknutím prsta, ale treba niečo pre to podstúpiť a nechajú si poradiť. Čiže ja som veľmi vďačný za svoje pacientky, nie všade to takto tak býva. Možno je to už aj samotným výberom pacientiek, ktoré sa na mňa obrátia, pretože už trochu vedia, aký som.
Pozoruješ v poslednom čase, že sa na plastického chirurga obracia aj viac mužov? S čím za tebou najčastejšie prídu?
Mužov nie je až toľko, ale myslím si, že je to stále viac a viac. Aj muži sa začínajú o seba viac starať. Väčšinou ale prídu s niečím, čo má reálne alebo objektívne opodstatnenie. Muži chcú väčšinou upraviť veci, ktoré ich trápia dlho, napríklad gynekomastia je častým zákrokom. Často sú to vyšportovaní chlapi a väčšie prsné žľazy sú posledná vec, čo im nejde dať dole, lebo je to žľaza. Vtedy absolvujú jednoduchý zákrok, ktorý trvá pol až trištvrte hodiny, a majú po probléme. Nie je vidno žiaden rez a zotavovanie je relatívne rýchle. Potom sú ešte časté nosy – rinoplastika.
Existujú dnes určité trendy v plastickej a estetickej chirurgii, čo sa týka tváre, pŕs, nosov, pier…?
Stále viac a viac sa dáva do popredia napríklad lipografting, teda transplantácia tuku, pri ktorej je možné povrch lepšie vymodelovať. Napríklad prsníky. Stále to funguje tak, že sa vytvorí určitá kavita, kde dáme implantáty a podľa fyzikálnych zákonov asi vieme, ako to bude vyzerať teraz a ako za rok. Ak príde pacientka, ktorá má málo objemu v hornej časti a veľa v dolnej, potrebujeme upraviť sval, kožu, prípadne posunúť bradavky, aby prsia vyzerali dobre, proporčne k hrudníku a k celému telu, aby vznikol pekný dekolt. Ale to už často nestačí, pretože viem, že za rok bude mať pacientka stále málo objemu. U niektorých ho bude dosť, lebo majú dobrú predispozíciu, ale iné majú ďaleký rozostup svalov, alebo je žľaza nejakým spôsobom posunutá. Ovplyvňuje to veľmi veľa faktorov, ale keď využijeme stabilizáciu implantátu, s tukom vieme vyformovať práve tieto horné časti a dekolt. Zároveň často vznikali komplikácie, kedy bola žľaza príliš tvrdá, tuhá, musela sa narezávať a stále to nevyzeralo úplne dobre, implantát sa potom posúva pod žľazu. Teraz to vieme relatívne jednoducho vyplniť tukom s tým, že je to jednoduchšie, pre pacientku príjemnejšie a je tam aj očakávanejší výsledok. To isté platí pri faceliftoch. Netreba dávať kyselinu hyaluronovú na doplnenie stratených objemov tvárovej časti, ale s lipograftingom to vyzerá omnoho lepšie. Tuk sa vždy sčasti vstrebe o nejakých 30 až 40 %, niekedy aj 50, ale stále tam ostane aspoň tých 50 %, čo je veľa.
Facebook
Twitter
E-mail